Separačná úzkosť u psa

S popisovaným problémom sa z času na čas asi stretne každý veterinár a určite ho rieši na cvičákoch av psích školách a škôlkach, teda všade tam, kde sa zaoberajú výchovou psov. Nepríjemné správanie má aj svoj odborný názov - separačnú úzkosť.

Separačná úzkosť u psa môže byť vrodená a potom je boj s ňou veľmi problematický. Môže byť ale aj získaná. Niekedy si ľudia myslia, že sa jedná o nevychovanosť alebo o prejav nudy. Nedá sa to jednoznačne vylúčiť, ale ani tvrdiť vo všetkých prípadoch. Veľmi často je separačná úzkosť prejavom panického strachu a dala by sa označiť za psiu fóbiu. V takom prípade ju pes nedokáže vedome zastaviť a treba si uvedomiť, že to pre neho nie je príjemná záležitosť a že také panické záchvaty strachu sú veľkým stresom.

Prejavy

Prejavy separačnej úzkosti sú rôzne, od štekania, vytia a nariekania, cez snahu sa dostať z uzavretého priestoru násilím von, kálením v miestach, kde by to pes nikdy nerobil až po individuálne prejavy typu nadmerného slinenia, škrabania sa, zrýchleného dýchania a trasu.

Separačná úzkosť postihuje psy, keď zostanú sami doma alebo uzavretie v koterci. Mnoho psov veľmi ťažko znáša, keď majú zostať bez dozoru v aute as nariekajúcimi psami sa veľmi často stretávame pri rôznych obchodoch.

Separačnou úzkosťou trpievajú nervovo labilnejšie psy a veľmi často psy „závisláci“. Poznáte to, taký svojho pána nesmierne milujúci pes s ním chce byť v úzkom kontakte neustále. Chodí za pánom po byte, spí s ním v posteli, a pokiaľ mu to je dovolené, sprevádza majiteľa aj na toaletu. Narieka, keď má zostať v inej miestnosti a pokiaľ ho majiteľ uviaže pred obchodom k nevôli predavačiek aj nakupujúcich kvílí tak, že sú z toho nervózni všetci v okolí.

Niekedy je separačná úzkosť vyvolaná stresujúcim zážitkom, ktorý psa stretne, keď je v byte sám. Môže sa napr. dostaviť u epileptika, ktorého postihol záchvat v čase, keď bol majiteľ v práci. Viem o psovi, ktorý uvádzanými problémami začal trpieť po tom, čo v dome vykonávali rekonštrukciu a pracovali s hlučnou zbíjačkou. Príkladov by sa asi našiel celý rad.

Čo sa dá so separačnou úzkosťou robiť?

Ako prvé by sa malo uviesť to, čo sa robiť nemá. Určite nie je vhodné psa trestať. Vrátiť sa domov a psovi vynadať prípadne siahnuť po fyzickom treste je nezmysel. Nešťastník si väčšinou neuvedomí, za čo je trestaný. Pravidlo hovoriace, že človek má prejaviť nespokojnosť v okamihu, keď pes prejaví nežiaduce správanie, sa tu ťažko dodržiava. Naopak, podobné trestanie stav psa skôr zhoršuje, než pomáha. K strachu zo samoty sa pridá ešte strach z toho, čo bude, keď sa pán vráti domov.

Separačná úzkosť sa dá ovplyvniť rôznymi medikamentmi. K dispozícii sú upokojujúce lieky, prípravky na báze feromónov, spreje a dokonca aj obojky, ktoré upokojujúcu látku vypúšťa počas doby, kedy je pes sám doma. Na internete je pomerne široká ponuka, vhodné je ale všetko konzultovať s veterinárom.

Ťažko asi budeme svojich psov podmieňovať kvôli tomu, že nechcú byť sami, celoživotnému podávaniu upokojujúcich prípravkov. Z našej strany by to možno bolo pohodlné, ale psovi nadbytok chemikálií určite neprospieva.

Najlepšie je psa postupne na samotu navykať. Začína sa tým, že sa pes možno len na malú chvíľu ponechá sám v inej miestnosti. Doba, počas ktorej je sám sa postupne predlžuje. Začína sa minútami a končí napr. hodinou.

Porušenie zabehnutých stereotypov

Vhodné je sa napr. obliecť tak, ako keď ideme von. Pes zneistí, ale majiteľ neodíde a zostane doma. Pes tak stratí prvotný impulz na strach. Podobne sa dá naznačovať, že naozaj odchádzame, ale len otvoríme dvere a zase sa vrátime späť. Neskôr naozaj odídeme, ale len na minútu alebo dve. Čas, počas ktorého majiteľ byt opúšťa, sa pomaly predlžuje. Podobné tréningy by sa mali robiť niekoľkokrát denne a to vždy s ohľadom na reakciu psa.

Niekedy pomôže zdanlivá hlúposť

Mali sme foxteriéra Arga. Bol to celkom sebavedomý pes, napriek tomu, keď mal zostať doma sám, dával svoju nespokojnosť veľmi hlasno najavo. Raz zabudla matka vypnúť rádio. Pes spal v jednej miestnosti a rádio hralo v druhej. Žiadny nárek sa neozval. Argulínek si jednoducho neuvedomil, že sme všetci odišli, rádio predsa hralo a to sme si púšťali len, keď sme boli doma.

Občas si ľudia myslia, že keď smútiacemu psovi zaobstará kamaráta, nebude sa sám doma báť. Na ich veľké sklamanie býva situácia úplne iná. Nový pes rýchlo pozerá na správanie problematického kolegu a pridá sa k nemu. Namiesto jedného vyjúceho psa potom často majitelia mávajú vyjúce psy dvaja.

Prevencia

S určitou separačnou úzkosťou sa asi niekedy stretli všetci majitelia psov alebo presnejšie povedané tí, ktorí si priniesli domov malé šteňa. Reč je o tesnení po mame fence a po súrodencoch. Šteňa si ale väčšinou rýchlo na nové prostredie zvyká. Majiteľ by ale s nebezpečenstvom separačnej úzkosti mal počítať a mal by šteňa zvykať na samotu. Nie je to žiadne trápenie psov, ale dôležitá súčasť výchovy. Samozrejme ale musí počkať, kým sa šteňa v novom prostredí aklimatizuje.

Zvlášť v čase, keď je celá rodina vrátane detí neustále doma, treba šteňa na to, že sa raz vrátime do práce a do školy, pripraviť. Treba ho nechávať samotné v miestnosti a neskôr odísť na prechádzku bez neho. Normálne šteňa čas bez nás prespí a na to, že majiteľ nemusí byť vždy k dispozícii, si bez problémov zvykne.

Text: Vladimíra Tichá, LABVET BLOG, www.labvet.cz/blog/

Foto: pxfuel.com